Neuronáplaste – Revolúcia v Medicíne
Ak vás priviedla na tento článok zvedavosť, pretože ste začali na internete nachádzať informácie o zázračných náplastiach, alebo vám o nich niekto povedal, ste na správnom mieste. Tento článok je venovaný vysvetleniu, čo sú tieto zázračné náplaste, ako fungujú a ako sa opierajú o najnovšie poznatky modernej neurovedy.
Základné poznanie
Ľudské telo je hmotná, citovo a duševne založená bytosť, riadená mozgom prostredníctvom neurálnej siete. V jednoduchom ponímaní fungovania ľudského organizmu stojí neurálna sieť na vrchole pomyselnej pyramídy. Pod ňou sú biochemické procesy, psychika a motorické funkcie.
Každá funkcia v tele má svoj korešpondujúci neurokód, ktorý ju riadi alebo kontroluje. Tento neurokód je vlastne informácia alebo správa, ktorá sa z rôznych dôvodov môže poškodiť, alebo zaseknúť. V dôsledku toho môžeme mať rôzne zdravotné, výkonnostné alebo psychické problémy.
Koža
Koža je najväčší orgán ľudského tela, ktorý tvorí zhruba 15 % jeho hmotnosti. Obsahuje približne 17 kilometrov žíl, ciev a vlásočníc. Jej primárnou funkciou je ochrana a má výnimočné regeneračné schopnosti.
Vďaka miliónom nervových zakončení, koža prenáša do nášho mozgu rôzne signály a informácie, medzi ktoré patria teplo, chlad, tlak, svetlo alebo zranenie. Tieto informácie sa prenášajú rýchlosťou od 30 do 40 milisekúnd, v závislosti od typu podnetu, čo znamená, že ich vnímame prakticky okamžite.
Predstavte si, že chytíte do ruky žeravý uhlík. Váš mozog okamžite zaregistruje, že niečo nie je v poriadku, a vysiela ďalšie signály, aby zabránil poškodeniu organizmu. Práve na tomto princípe a rýchlosti funguje aj proces prenášania informácií z neuronáplastí do mozgu. Keď nalepíme náplasť na kožu, koža „prečíta“ informáciu a prostredníctvom nervových dráh ju pošle do mozgu. Ako to presne prebieha vysvetlíme nižšie.
História vedeckého bádania
Začiatky výskumu v neurovede a jeho výsledky sa nám môžu dnes zdať samozrejmé, ale poznanie často prichádza veľmi pomaly. V roku 1944 získali Nobelovu cenu za fyziológiu, alebo medicínu dvaja vedci, Herbert Spencer Gasser a Joseph Erlanger, ktorí významne prispeli k neurovede. Ich ocenenie bolo za priekopnícku prácu v oblasti neurofyziológie, konkrétne za výskum elektrických vlastností nervových vlákien.
· Výskum: Gasser a Erlanger skúmali vedenie nervových impulzov prostredníctvom nervových vlákien. Použili osciloskop na meranie elektrických aktivít v jednotlivých nervových vláknach a zistili, že rôzne typy nervových vlákien majú rôzne rýchlosti vedenia signálov.
· Prínos: Ich práca bola kľúčová pre pochopenie toho, ako sa nervové signály šíria v rôznych častiach nervového systému. Zistili, že rýchlosť vedenia závisí od priemeru nervového vlákna a prítomnosti alebo neprítomnosti myelínového obalu.
Ich výskum položil základy pre ďalšie štúdie o fungovaní nervového systému a prispel k pochopeniu patologických stavov, ako sú nervové poruchy.
Teória súčasnosti
Pre presnejšie vysvetlenie, ako fungujú neurokódy v neuronáplastiach, je potrebné porozumieť základom elektroencefalogramov (EEG).
EEG je záznam elektrickej aktivity mozgu, ktorý sa získava pomocou špeciálnych senzorov umiestnených na povrchu hlavy pacienta. Tieto senzory, nazývané elektródy, zaznamenávajú drobné elektrické signály, ktoré sú výsledkom aktivity mozgových buniek (neurónov).
Ako EEG funguje?
· Základná mechanika: Mozog komunikuje prostredníctvom elektrických impulzov. Keď neuróny v mozgu „strieľajú“ (vysielajú signály), vytvárajú slabé elektrické pole. EEG zariadenie sníma tieto elektrické polia a prenáša ich do zariadenia, ktoré ich spracováva a zobrazuje ako krivky na obrazovke alebo ich zaznamenáva na papier.
· Elektródy: Počas EEG sa na pokožku hlavy umiestňuje 20 až 256 malých kovových elektród, ktoré sú pripevnené gélom alebo pastou, aby lepšie zachytávali elektrické signály.
EEG sa široko používa v klinickej praxi aj vo výskume. Je to neinvazívna, relatívne bezpečná metóda na diagnostiku rôznych neurologických stavov, ako sú epilepsia, poruchy spánku, hodnotenie pacientov v kóme a ďalšie.
Neuronáplaste a EEG výskum
Kanadský neurovedec a vývojár Jay Dhaliwal využíval technológiu EEG počas dvanástich rokov, v priebehu ktorých pretestoval viac ako stotisíc vzoriek encefalogramov na špeciálnom zariadení LORETA v Zürichu. LORETA (Low Resolution Electromagnetic Tomography) je softvérový nástroj používaný na analýzu EEG na odhadovanie zdrojov mozgových aktivít v 3D priestore.
Dhaliwal vďaka masívnemu testovaniu vzoriek rozkódoval kód mozgu a niektoré jeho signály, ktoré kontrolujú konkrétne funkcie ľudského tela. Tieto signály aplikoval do náplastí, a tak dnes máme k dispozícii novú patentovanú technológiu, ktorou môžeme zlepšiť a skvalitniť svoj život.
Neurokódy v praxi
Predstavte si, že zatvoríte oči a niekto iný Vám na koži Vašej ruky nakreslí osmičku. S veľkou určitosťou to Váš mozog rozpozná a prečíta to ako osmičku. Ak spravíte to isté na ramene, chrbte, bruchu, nohe, alebo zadku, pre váš mozog to bude znova osmička. Keďže sa nerodíme s tým, že vieme ako vyzerá osmička, môžeme toto pomenovať ako naučený signál, ktorý prečítajú nervové zakončenia na našej koži a pošlú ho do mozgu.
No okrem naučených – poznaním získaných signálov tu máme aj signály geneticky dané. Sú to signály ktoré máme vrodené a ide napríklad o signály tepla, chladu, alebo bolesti. Okrem spomenutých signálov dokážu konkrétne receptory vysielať aj iné vrodené signály a tie potom mozog prevezme a používa pri ďalšej svojej činnosti.
Vedeckým bádaním vedci prišli na to, že podobné signály identifikujú v našej koži rôzne receptory a dokázali ich presne určiť a pomenovať. David Julius a Ardem Patapoutian za tento výskum získali Nobelovu cenu za medicínu v roku 2021.
Ako vzniká pocit bolesti?
Renomovaný neurovedec David Julius sa výrazne zaslúžil o pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za vnímaním bolesti a teploty. Jeho výskum sa zameriava na molekulárne a bunkové mechanizmy, ktorými nervový systém detekuje teplotu a bolestivé podnety.
Julius je známy predovšetkým svojimi objavmi v oblasti TRPV1 a TRPM8 receptorov, ktoré sú kľúčové pre vnímanie tepla, chladu a bolesti., ktorý sa výrazne zaslúžil o pochopenie mechanizmov, ktoré stoja za vnímaním bolesti a teploty. Jeho výskum sa zameriava na molekulárne a bunkové mechanizmy, ktorými nervový systém detekuje teplotu a bolestivé podnety.
Pocit bolesti vzniká ako reakcia na potenciálne škodlivé podnety, ktoré môžu ohroziť telesné tkanivá. Nervové zakončenia, ktoré sú rozmiestnené po celom tele, sú vybavené špecifickými proteínmi, ktoré fungujú ako receptory pre rôzne podnety – teplotné, chemické alebo mechanické.
· TRPV1 receptor: Tento receptor objavil David Julius počas svojho výskumu kapsaicínu, aktívnej zložky čili papričiek, ktorá spôsobuje pocit pálenia. Julius a jeho tím zistili, že TRPV1 je iónový kanál, ktorý sa aktivuje pri teplotách nad 43°C (čo je hranica, kedy teplo začína byť bolestivé). TRPV1 je tiež citlivý na kapsaicín, čo vysvetľuje, prečo pálivé jedlo spôsobuje pocit pálenia. Aktivácia tohto receptora vedie k prenosu signálu do mozgu, kde je interpretovaný ako bolesť.
· TRPM8 receptor: David Julius tiež zohral kľúčovú úlohu pri identifikácii TRPM8 receptora, ktorý je zodpovedný za vnímanie chladu. Tento receptor sa aktivuje pri nižších teplotách a pri kontakte s mentolom, čo vysvetľuje chladivý pocit, ktorý mentol vyvoláva.
Tieto objavy výrazne prispeli k nášmu chápaniu toho, ako telo detekuje teplotu a ako tieto informácie vedú k pocitu bolesti. Juliusov výskum má potenciál pre vývoj nových liečebných metód na zmiernenie bolesti, najmä pre chronické bolestivé stavy, kde bežné lieky nie sú účinné alebo majú nepriaznivé vedľajšie účinky.
Ako vnímať tlak a dotyk
Ardem Patapoutian sa zaoberal objavovaním receptorov, ktoré umožňujú bunkám reagovať na mechanické podnety. Tieto receptory hrajú kľúčovú úlohu pri vnímaní fyzických stimulov, ako sú dotyk, tlak, a napínanie tkanív.
Objavenie Piezo1 a Piezo2 receptorov: V roku 2010 Patapoutian a jeho tím identifikovali dva dôležité iónové kanály, ktoré nazvali Piezo1 a Piezo2. Tieto kanály sú mechanosenzitívne, čo znamená, že sa aktivujú pri mechanickom tlaku alebo deformácii bunkovej membrány.
· Piezo1 je zodpovedný za vnímanie rôznych typov mechanických podnetov a zohráva dôležitú úlohu v rôznych fyziologických procesoch, ako je regulácia krvného tlaku, udržiavanie rovnováhy tekutín a kontrola priestorového rozloženia buniek.
· Piezo2 je kľúčový pre vnímanie dotyku a propriocepciu (vnútorný zmysel tela pre pozíciu a pohyb). Receptor Piezo2 je nevyhnutný pre to, aby sme vedeli, kde sa naše telo nachádza v priestore, aj bez vizuálnej spätnej väzby.
Význam pre vnímanie bolesti a dotyku: Objavy Patapoutiana majú obrovský význam pre medicínu, pretože tieto mechanosenzitívne kanály sú zapojené do mnohých procesov, ktoré zahŕňajú bolestivé podnety, tlak a dotyk. Napríklad Piezo2 receptor zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní jemného dotyku a jeho absencia môže viesť k poruchám vnímania dotyku alebo bolesti.
Význam objavov
Objavy receptorov Piezo1 a Piezo2 priniesli nové poznatky o tom, ako ľudský organizmus reaguje na mechanické podnety, a to na molekulárnej úrovni. Tento výskum je mimoriadne dôležitý pre vývoj nových liečebných prístupov pri rôznych ochoreniach, ktoré súvisia s vnímaním tlaku, bolesti a dotyku, vrátane chronickej bolesti, hypertenzie a porúch spojených s rovnováhou tekutín v tele.
Patapoutianove objavy tiež rozšírili naše chápanie toho, ako mechanické sily môžu ovplyvňovať biologické procesy na bunkovej úrovni, čo otvára nové možnosti pre výskum v oblasti regeneratívnej medicíny a tkanivového inžinierstva.
Neuronáplaste SUPER PATCH
Neuronáplasť Super Patch je navrhnutá tak, aby vyzerala ako obyčajná náplasť, ale v skutočnosti obsahuje sofistikovanú technológiu, ktorá umožňuje prenos špecifických informácií do mozgu prostredníctvom kože.
· Veľkosť a tvar: Neuronáplasť Super Patch má štvorcový tvar 5x5cm.
· Povrch: Povrch náplasti je jemne vrúbkovaný, pričom jedna strana obsahuje lepiacu vrstvu, ktorá umožňuje náplasť prilepiť na kožu. Táto vrstva je hypoalergénna, aby minimalizovala riziko podráždenia pokožky.
· Dizajn: Na pohľad môže vyzerať ako bežná náplasť, ale obsahuje jemný a precízny vzor vyrobený z nevodivého materiálu. Tento vzor je kľúčový pre fungovanie náplasti, pretože obsahuje špecifické geometrické tvary, inými slovami výstupy, alebo hrebene, ktoré sú navrhnuté tak, aby interagovali s kožnými receptormi a okamžite prenášajú signály prostredíctvom neurálnej siete do mozgu, kde aktivujú jeho kokrétne oblasti.
· Účinná látka: Veľa otázok ohľadom náplastí smeruje k ich účinnej latke. Náplaste Super Patch neobsahujú žiadnu účinnú látku, žiadne mikročipy, alebo niečo podobné. Jediné čo spôsobuje ich funkčnosť je ich špecifický dizajn spôsobujúci aktiváciu mechanoreceptorov v koži.
· Farba: Farba je rôzna, podľa konkrétnej náplaste. Dnes je k dispozícii 12 druhov.
Ako funguje Neuronáplasť Super Patch
· Aplikácia na kožu: Keď je náplasť prilepená na pokožku, jej špeciálne navrhnutý povrch začne okamžite interagovať s nervovými zakončeniami v koži. Koža, ako najväčší orgán ľudského tela, obsahuje milióny nervových zakončení, ktoré sú schopné detekovať rôzne podnety ako teplo, chlad, tlak a bolesť.
· Prenos informácií cez kožu: Vzor na povrchu náplasti je navrhnutý tak, aby vysielal špecifické bioelektrické signály. Tieto signály sú v podstate informácie zakódované do geometrického vzoru, ktorý kožné receptory dokážu „prečítať“ a preniesť do mozgu cez nervovú sústavu.
Proces prenosu informácií je veľmi rýchly, obvykle sa pohybuje v rozmedzí 30 až 40 milisekúnd, čo znamená, že mozog tieto informácie spracuje takmer okamžite po aplikácii náplasti.
· Interakcia s mozgom: Keď nervové zakončenia prenesú signály z náplasti do mozgu, mozog ich spracuje a začne spúšťať príslušné biologické a neurologické reakcie. Tieto reakcie môžu zahŕňať zlepšenie motorických funkcií, zníženie bolesti, zlepšenie sústredenia, reguláciu spánku, alebo iné konkrétne účinky, na ktoré je náplasť navrhnutá.
Mozog teda využíva informácie z náplasti podobným spôsobom, ako spracováva prirodzené signály, ktoré dostáva cez nervový systém.
· Trvanie účinku: Účinosť náplasti je zvyčajne na 24 hodín. Po tomto čase sa náplasť vymení za novú a nalepí na nové miesto. Tým sa zabezpečí neustála stimulácia a prenos informácií. Pre kožu je takýto signal nový a silnejší, nakoľko kvalita náplaste je 100% -ná a receptory sa vyhnú rezistencii.
· Vedľajšie účinky: Nie sú preukázané žiadne vedľajšie účinky.
Neuronáplasť Super Patch je pokročilá technológia, ktorá využíva princípy senzorickej neurovedy. Prostredníctvom špeciálne navrhnutého vzoru na povrchu náplasti dokáže stimulovať kožné receptory a prenášať špecifické bioelektrické signály do mozgu. Tento proces umožňuje mozgu aktivovať rôzne fyziologické a neurologické procesy, ktoré môžu viesť k zlepšeniu zdravotného stavu, výkonu alebo pohody nositeľa.
Záver
Spojením historického a súčasného vedeckého poznania vďaka vytrvalosti inovátora, vývojára a neurovedca Jaya Dhaliwala máme dnes k dispozícii bezpečnú patentovanú technológiu neuronáplastí SUPER PATCH. Tieto náplaste dokážu kontrolovať motorické funkcie, zlepšiť prenos informácií v neurálnej sieti, zvýšiť výkon pri fyzickej záťaži, potlačiť bolesť, posilniť imunitný systém, zlepšiť spánok, podporiť sústredenie a pamäť, zvládať stresové situácie, zlepšiť náladu, podporiť mužský reprodukčný systém, a dokonca pomôcť v boji so závislosťami či zlepšiť stav pokožky.
Sme na začiatku revolúcie v neurovede a je len na nás, či sa rozhodneme riešiť svoje zdravotné problémy prostredníctvom liekov a chémie, alebo siahnete po najnovšom vedeckom poznaní a necháte svoje telo vyriešiť tieto problémy bez vedľajších účinkov.
Odkazy:
- Odkaz na klinické štúdie (v angličtine): Super Patch
- Referencie si môžete pozrieť na YouTube.